Rozhodla som sa, že napíšem svoju prvú úvahu, a po vypučutí si pesničky od Evanescence Everybody s fool, ktorá je mimochodom pravdivá, ale okrem refrénu som počula aj lepšie, (Ale ako námet a videoklip sa mi nesmierne páči!) som sa rozhodla, že tému si zadám ako Klamstvá/lži.
Poznáte to. Ste sami doma a unudene čumíte na telku, pretože nemáte čo robiť. Vlastne vás ani nezaujíma, čo tam dávajú, hlavne že je na čo pozerať. Sledujete nejaký stupidný seriál, v ktorom sa práve nejaká Kate snaží spáchať samovraždu (to bol príklad) a práve vtedy, ked Kate prstami nahmatá okraj strechy mrakodrapu, tam to hodia. Ozve sa nám všetkým dobre známa melodia a potom nám začnú vymývať mozgy.
Toto prirovnanie vôbec nie je od veci. Svet je prepchatý všemožnými reklamami na výrobky od výmyslu sveta, od puzdra na banán (koniec pokrčeným banánom) až po super-duper-perfektné zľavy v obchode X(POZOR!!!! Zľavy až do troch percent!). Reklamy sú všade. Sú na bilbordoch, v telvízii, na ihriskách, na plagátoch, na letákoch, na tričkách, na čiapkach, na taškách, na obaloch, v obchodoch, sú na všetkých reklamačných výrobkoch-aj na autách, nasprejované na steny-hej, aj také som už videla- sú na internete-všade na internete-, sú v komentároch-však práve preto máme rubriku reklamy sem, všakže?- a jediné miesto, na ktoré som po siahodlhom premýšľaní objavila a kde sa reklamy nenachádzajú, sú asi sny. Bohužiaľ, po celý deň sme takí napráskaní tými reklamami a div, že sa nám o nich nesníva...
Ale čo to má spoločné s klamstvami? To je jasné. Reklamy=klamstvá. Môžeme počúvať bláboly o úžasných schopnostiach ich výrobkov aj celé dni vkuse, ale ja by som tomu stále neverila, a predpokladám, že ani ostatní ľudia nie.
Dnes je vlastne celý svet iba o peniazoch. To úzko súvisí s reklamami. Výrobcovia potrebujú, aby ste sa o ich výrobkoch dozvedeli v čo najlepšom svetle. Potom je väčšia pravdepodobnosť, že si výrobok kúpia. A kúpa=peniaze pre nich. Na tejto rovnici nie je nič zložité.
Ale klamstvá nie sú iba v reklamách. Sú všade okolo nás, niekedy drsné a kruté, inokedy obalené v ružovej vate... Niekedy nás zradí človek, od ktorého by sme to nikdy nečakali. Inokedy nás to vlastne ani neprekvapí. Raz dokážeme lož rozpoznať už v momente, kedy ju človek vysloví, niekedy nám to trochu trvá. Ale zistíme to vždy. Nenadarmo sa hovorí- lož má krátke nohy. A to má, veľmi krátke.
No ľudia si to častokrát nechcú pripustiť, hlavne ked ide o tie závažnejšie veci. Poznanie, že vám niekto klame, je dosť bolestné, a ked vám zaklame niekto dôležitý, o kom by ste to nikdy nehovorili, bolí to ešte viac. Clovek sa potom cíti taký ponížený (prečo som na to neprišiel skôr?), sklamaný (prečo práve ty?) nahnevaný (prečo mi klameš? To je ti to dôležitejšie ako ja?), a potom smutne (všetky hlášky zmiešané dokopy). No takto by to nemalo dopadnúť.
Stačí si iba už aj pri rozhovore všímať určité vecy, tzv. bodylanguage, reč tela. Tá nám dokáže prezradiť naozaj veľa vecí, a môžeme klamára, alebo hocikoho iného priviesť do situácie, v ktorej by sme sa museli neskôr ocitnúť my sami.
Tu sú príklady na reč tela:
1. dotýka sa nosa, brady, alebo hocičoho iného na tvári- klame. Je to prirodzený inštinkt človeka, kryť si ústa, ked nehovoríme pravdu.
2. rozkročené nohy- bojovnícky postoj človeka, ktorý sa bude chcieť brániť.
3. obracanie bokom- neúhlas
4. uvoľnenosť, otočený k vám- súhlas, počúva a prijíma tvoje názory
5. vyhýbanie sa očnému kontaktu- zlé svedomie, nemôže sa vám pre niečo pozrieť do očí
6. naklonená hlava nabok- záujem, počúva
7. ruky vo vreckách- tu sú dve možnosti- bud ho vôbec nezaujíma, čo hovoríte, alebo má vo vreckách ukrytý nožík, dýku či spúštač bomby a plánuje vás zabiť pri akomkoľvek náznaku nesúhlasu.
Pokiaľ budete dobre ovládať reč tela, už vás oklame málokto. Ale pozrime sa na klamstvá z druhej strany- strany klamára.
Klamstvo je prakticky obyčajný pud sebazáchovy, aspoň vo väčšine prípadov. Už ako deti klameme (Ja som tú vázu nerozbil!) a tak to pokračuje, kým sa vyvíjame ako teenedžeri (nie oci, idem vonku s kamoškami, asi sa poprechádzame niekde po ulici) až budeme ako dospelí, i ked dospelým sa klamať nehodí (ale drahý, si si istý, že tá bunda stála tak veľa? Tak o tom som vôbec nevedela....). Vlastne sa snažíme akýmkoľvek spôsobom vykľučkovať a zachrániť sa z nám nepríjemnej situácie. Málokedy sa jej postavíme čelom a priznáme si chybu, pretože dobre vieme, čo bude nasledovať. Krik, hnev, výčitky. Práve tomuto sa chceme vyhnúť, napriek nebezpečenstve, že niekomu ublížime, no často to nechcene končí práve takto. Pre záchranu seba samých ubližuje ostatným ľudom...
Ale klamstvo nie je správne. Už len preto, lebo to situáciu ešte zhoršuje, a niekedy je lepšie priznať sa k menšej veci ako byť potrestaný za niečo horšie. Jasné, aj za malú vec príde spravodlivosť, ale zaslúžili sme si to nie? Aspoň vo väčšine prípadoch!











Ten pejsek na designu je krásnej :)