V minulom dieli ste videli: (XD)
S: Takže...Myslím si, že ma Lee chce pozvať na tohtoročný ples!!!
S: Je takýýý sladký...
PP: Ja viem, Samara, ale Edee je tu nová a nikto sa s ňou nekamaráti. Skúste na ňu byť milé, a to nielen na biologii, ale aj cez prestávky a na iných hodinách!
S: Cože? My nikoho iného nepotrebujeme! Vždy sme boli iba štyri!
Lee: To je super, raz sa musím s tvojou rodinou stretnúť!
E: To by bolo určite úžasné.
S: Ach, bože! On určite pozve Edee miesto mňa!
Pokračujeme...
TP: Mám pre vás hroznú správu. Vaša spolužiačka Michelle skončila v nemocnici potom, čo doma zbadala svojho otca oveseného na tráme stropu... Celá sa z toho zosypala a museli jej dať lieky na upokojenie.
Učiteľka odvrátila zrak od šokovanej triedy, zrejme aby zakryla slzy.
S: COZE?!
TP: Ano...Bohužiaľ. Jej stav nie je veľmi vážny, ale v škole bude chýbať asi tri týždne, než sa z tohto šoku úplne spamätá...
I: To je strašné...!
TP: To áno, to je... Ale teraz musíme prejsť k vyučovaniu!
Hodina ubehla veľmi pomaly, ale ked konečne zazvonilo, celá trieda debatovala iba o jednom, o Michelle. Samozrejme, jej najlepšie kamarátky rovnako.
S: Nedokážem tomu uveriť... A ja tu riešim také blbosti, ako je ples a Edee, a jej otec s medzitým zobral život!
I: Ach, chudatko Michelle...
L: Po škole ju pôjdeme navštíviť!
S: Ano, pôjdeme!
I: To je super nápad!
S: A ja sa prestanem zamestnávať takýmito prkotinami, ale sústredím sa na dôležitejšie veci! Lee nech si pokojne začne chodiť s Edee, mne to nevadí!
L: Presne tak. Musíme sa zmeniť.
Sam si zaumienila, že bude Leeho ignorovať, a tak to taktiež robila. Teda, aspoň to tak urobiť chcela, pretože len čo Lee vstúpil za Edee do triedy, už z neho nemohla spustiť oči. Znova ju chytila vlna žiarlivosti a nenávisti k Edee. Co si vlastne myslí? Ale musela si uvedomiť, že Lee nie je niečí majetok, a že si jednoducho vybral Edee. Koniec. Rovnako ako si mohol vybrať Leilu, Irene alebo hocikoho iného... Alebo ju.
Dalšia hodina bola slovenčina.
PP: Dobré ránko, žiaci! Máme tu rozdanie písomiek. Rozdá ich...Jane, prosím ťa, bola by si taká dobrá?
Dotyčná sa bez slova postavila a rozdala ich, popričom sa ich držala ako rádioaktívneho odpadu.
S: Hm, fajn, mám za dva.
Irene mala ako vždy jedna, Leila dokonca tri. Pri nej sa profesorka zastavila.
PP: Leila, ak chceš prejsť, musíš ešte niečo urobiť.
L: Ale toto bola posledná polroková písomka!
PP: Ja viem. Preto mám pre teba inú prácu- budeš musieť niekoho doučovať.
L: Ja? Ved som dostala 3, ako môžem niekoho niečo ešte učiť?
PP: Popravde, oproti tomuto žiakovi si Einstein. Budeš mať na starosti Alana Janesa, z vedľajšieho ročníka.
Tak toto Leila skutočne nečakala. Vedela, že Leeho najlepší kamoš prepadáva zo všetkého, čo sa vôbec vyučuje, ale že by ho mala doučovať, to bolo na ňu priveľa!
PP: Stretnete sa asi dva týždne tu, po škole. Každý deň asi na hodinu. Ja sama ti ukážem, čo budete preberať, fajn?
L: Mám na výber?
PP: Nie. Tak začneš od dnes. Preberiete si polovicu desiatej kapitoly.
Hodina ubehla tentoraz nesmierne rýchlo a len čo zazvonilo, Leila utekala ku svojím kamarátkam, všetko im vyrozprávať.
L: Neuveríte, čo musím urobiť!
S: Co?
L: Doučovať dva týždne Alana Janesa!
I: Nie!
L: Ano! A nemám na výber. Začínam už dnes.
S: Uha... Tak ty budeš doučovať najlepšieho kamoša Leeho?!
L: No...Vyzerá to tak...
S: Pekne. Takže ty budeš mať tesne vedľa seba zdroj všetkých informácií o najkrajšom chalanovi školy?!
L: No... A? Mne sa Lee predsa vôbec nepáči!
S: Klamárka! Komu by sa nepáčil? Je do neho zamilovaná polovička školy, tak prečo ty nie?
Leila zdvihla bojovne bradu.
L: Lebo mne sa nepáči, a je mi úplne ukradnuté, ako je na tom zvyšok školy! Nie všetci sú takí, ako ty!
I: Baby, ukľudnite sa...
S: Ja sa nepotrebujem ukľudniť! To povedz jej! Už mám úplne dosť slečny premúdrelej bifľošky a tuto super drbny! Caute!
Sam sa postavila a vyšla na chodbu. Stále bola naštvaná, ale skôr na seba, nie na nich. Jednoducho sa príliš nechala uniesť svojimi citmi k Leemu a zabudla, že sú to jej kamarátky! Bohužiaľ nepatrila k ľudom, ktorý hovoria prepáč ako prvý, a tiež chvíľu potrebovala byť sama. Vyrovnať sa so všetkým. Na chodbe narazila na Edee a na Leeho. Rýchlo odvrátila zrak. Tí dvaja sa držali zamilovane za ruky, usmievali sa a tak podobne. Však to poznáte. Samara však nemala náladu na úsmevy a už vôbec, na dotieravú Edee! Prešla okolo nich bez povšimnutia a ani na Leeho nepozrela. A Edee jej naozaj nestála ani za pohľad!
Medzitým v triede sa Irene presadila ku Leile.
I: Nechápem, čo to do nej vošlo!
L: Ani ja nie. Dúfam, že sa to urovná. Najprv ku nám strčia Edee, potom skončí Michelle v nemocnici a potom sa pohádame so Sam, no proste strašné... Akosi sa rozpadáme.
I: To nehovor! Všetko sa určite časom vyrieši, dúfam...
L: To dúfam aj ja. Ale strašne sa bojím toho dnešného doučka! Ktovie, čo je ten Alan zač...
I: To zvládneš. Tak hrozné to zase byť nemôže!
L: Mhm....
Irene mala vlastne celkom pravdu, nakoniec to doučko nedopadlo až tak hrozne...
L: Hm..Ahoj.
A: Ahoj. Ty si...
L: Leila.
A: Leila. Tak fajn. Prekvapilo ma, že je niekto ochotný so mnou stráviť jednu hodinu denne!
L: To vlastne iba pre známku. Nemala som na výber.
Alan sa zasmial.
A: To všetko vysvetľuje. Tak fajn. Co ťa donútili so mnou preberať?
Leila sa usmiala a na duchu trochu pookriala. Možnože to nebude také strašné. Alan nevyzeral ako nejaký šialený psychopat, vlastne bol celkom v pohode.
Potom si uvedomila, že čaká na odpoved.
L: Ech, desiatu kapitolu.
A: Fajn. Do tej som sa ani nedostal, ale to nevadí. O čo v nej ide?
O hodinu nekôr
L: Dobre. Už to vlastne celkom vieš.
A: No, ked myslíš... Aj tak hodina už ubehla.
L: Vážne?
A: Ano. Ubehlo ti to naozaj tak rýchlo?
L: No, to áno. Tak ja už idem. Kamoška ma čaká, ideme do nemocnice.
A: Hm? Niekomu sa niečo stalo?
L: Ano, vlastne... Naša kamarátka sa zrútila, ked uvidela jej obeseného otca.
A: To je smutné. Tak už chod.
L: Cau. Zajtra sa stretneme.
A: Budeme musieť. Cau!
Leila vybehla z budovy a utekala na autobusovú zastávku. Irene ju čakala už v nemocnici. Autobus dosť meškal, ale ona si to ani neuvedomila. Po celý čas premýšľala o jej doučku s Alanom. Najprv mala strašnú trému, ale po čase sa uvoľnila a vlastne si to celkom užila. Ale aj tak- nebolo to divné? Bolo to síce iba jedno blbé doučovanie, ale akosi sa z toho vykľulo niečo úplne iné, trochu viac... osobné. A ten chalan bol trochu divný, a nie trochu, ale dosť! Pochovala v sebe myšlienku, že sa vlastne na zajtrajšie doučko teší, a sústredila sa na realitu, na Michelle. Jej kamarátka bola teraz dôležitejšia ako toto!
Ani si neuvedomila, že už je pri nemocnici. Vystúpila z busu a vošla. Podišla ku sekretárke.
L: Kde je prosím vás Michelle Cole?
Sekr.: 3. poschodie, izba číslo 12.
L: Dakujem!
Podišla ku výťahu. Ten sa otvoril a v ňom bola Sam.
S: Leila...
L: Sam.
S: Prepáč za to všetko, bolo to odo mňa hlúpe! Iba som sa zbytočne nahnevala, to je všetko...
L: Odpustené, neboj sa.
S: Leila!
Dievčatá sa objímu.
S: A teraz...Ako bolo na doučku?
Leila sa zháčila. Dúfala, že túto otázku tak skoro nedostane.
L: No... Dobre.
S: Niečo sa stalo, Leila?
L: Nie, ibaže... To nestojí za reč.
S: Pokiaľ sa preto trápiš, tak stojí!
L: Ale, toto je iba taká blbosť!
Leila jej všetko povedala. Sam chvíľku popremýšľala.
S: Neviem, Alan vyzerá úplne obyčajne, apoň z tvojho rozprávania...
L: On je úplne obyčajný! Správa sa čudne, ale vlastne to bolo OK.
Leilu aj Sam jej rýchla reakcia dosť prekvapila.
L: Nechajme to prosím tak. Prišli sme sem za Michelle, nie, aby sme tu vykecávali o mne a o úplne nevinnom a obyčajnom doučku!
S: Fajn. Ja už som na odchode. Michelle nájdeš rýchlo, má sa celkom dobre. Irene je pri nej.
L: Dobre. Hned za nimi idem.
Sam odišla a Leila sa odviezla až na tretie poschodie. Vošla do Michellinej izby.
L: Ahoj, Irene!
I: Leila! Fajn, že si už tu.
M: Ahoj, Leila!
L: Michelle! Ako sa máš?
M: Ale, dobre! Ide to. Irene mi už všetko porozprávala. Ako bolo na doučovaní?
Leila si vzdychla. Toto sa bude riešiť zrejme ešte veľmi dlho...
Na druhý deň po škole
L: Ahoj, Alan!
A: Leila! Už si tu. Co to bude dnes?
L: Iba doberieme desiatu kapitolu.
Učenie išlo ako vždy dobre, a tentoraz dosť rýchlo. Ked skončili, ešte im zostávalo asi desať minút.
A: Všetko?
L: Všetko. Dnes to išlo nejako rýchlo...
A: Ked myslíš. Počuj...
Alan stíšil hlas a Leile sa stiahol žalúdok.
L: No?
A: Vlastne..Ale nič.
Leila nadvihla obočie. Nastalo trápne ticho.
A: Tak, to bolo všetko. Môžeš ísť.
l. Hm, tak fajn.
Leila sa postavila a celá zmätená odišla domov. Zakrátko tam bola. Otvorila si dvere, vošla do svojej izby a hodila sa na postel. Doma nebol nikto, ani nemal byť kto. Zízala na prázdny strop, a bránila sa myšlienkam o tomto všetkom. Zrejme iba všetko zbytočne rozmazáva. To je všetko. Za oknami sa spustil dážd, dobre, že to stihla. Zavrela oči a počúvala dopadanie kvapiek na zem a na okenice. Počúvala rýchly vietor, šuštiaci medzi lístím. A potom zaspala.










geniální článek!