A máme tu už 4. časť našeho príbehu. Očakávala som, že toto bude posledná, ale nakoniec to bude mať najmenej šesť častí. Takže, pozrime sa, ako to dopadne s našimi hlavnými hrdinkami...
V minulom dieli ste videli:
I: Sam, ples je už za týždeň a my ta musíme ísť! Prečo si niekoho nenájdeš? Pokiaľ viem, ty si nikdy nemala o nápadníkov núdzu.
L: Kto je tam?
Nikto sa neozval.
L: Ponáhľaj sa, prosím! Mám pocit, že tu niekto je...
L: Mimochodom, dnes mám posledné doučko s Alanom.
A: Počuj, Laila, môžem niečo skúsiť?
A znova mala ten podivný pocit v žalúdku, ktorý jej hovoril že by mala utiecť, alebo byť aspoň na pozore. Laila si vybrala druhú možnosť. Alan sa ku nej naklonil- a pobozkal ju. Laile trochu trvalo, než sa spamätala, ale vzápätí ho odstrčila.
S: Tak za ním chod!
L: Hej, to aj urobím. Počkajte ma ešte chvíľu.
Irene išla sama domov. Z nemocnice mala ešte hodný kus cesty, a žiaden autobus jej nešiel, takže musela ísť pešo. Dúfala, že sa znova nespustí tá búrka ako včera, a ona príde v pohode domov. Zabočila za roh, a uvidela dve osoby, s ktorými by sa naozaj stretnúť nechcela. Davida, jej ex-a, čo nachytala, ako ju podvádza s inou, s Ellen. Tá bola samozrejme tá druhá osoba. Stretnutie s týmito dvoma by si najradšej odpustila, ale nechcela vyzerať, že sa z toho ešte nespamätala. Nespamätala, ale on to nemusel vedieť!
Ako prichádzala bližšie, uvedomila si, že sa hádajú.
E: Ako si na to vôbec mohol zabudnúť?
D: Ellen, preboha, je to iba jeden dátum!
E: Lenže ja už mám dosť toho tvojho: ,,Je to iba..."! Niekedy mám pocit, že ma vlastne nemáš rád. Nič ti nie je dôležité. Radšej budeš s kamošmi, ako so mnou. Nepovedala by som, keby sme sa vídali denne, ale my sa nevedíme celé týždne!
D: Tak tak nehysterič!
E: Prečo by som nemala? Je to moja vec! Ked už pre teba nie som dôležitá, nemusíš mi hovoriť, čo mám robiť a ako sa mám správať!
D: Ellen, bud ticho.
E: A ked nebudem?!
David so zdvihnutými rukami rezignoval. Práve vtedy okolo nich prešla Irene, nevenovala im ani jeden pohľad, ale cítila, že oni sa na ňu pozerajú. Otočila sa im chrbtom a zabočila na dalšiu ulicu, a v sebe pocítila nemiestnu škodoradosť, ked videla ich hádku. Im to už dlho nevydrží, David nepatril medzi tých, čo sa ospravedlňujú ako prví a Ellen vyzerala skutočne nahnevaná...
Medzitým, nemocnica, Michellina izba
Doktor: Slečna, zajtra už môžete odísť.
M: Vážne?
Doktor: Musíte. Máte kam ísť?
M: No, vlastne...
Michelle matku nemala, zomrela jej, ked ešte bola maličká. Ale teraz, ked zomrel aj ocko... Kam pôjde?
Doktor: Asi vám už vybavili miesto v detskom domove. Zavolám im, kam máte ísť.
Doktor sa po chvíli vrátil.
Doktor: Budete naozaj v Detskom domove Slniečko. Zajtra si po vás prídu.
No pekne. Byť zavretá s ostatnými problémovými deckami, a možnože ešte aj zmení školu! Každý vie, že deti z decáku nikdy nedopadnú dobre. Ona na tom bude určite podobne, super! Môže sa rozlúčiť s tým štipendiomna tej škole, kam chcela ísť!
Neskôr, u Irene doma
Irene potom konečne došla domov. Sadla si okamžite za stôl a urobila si domáce úlohy. Tiež sa naučila učivo o Austrálii na zajtrajšiu geošku, ak by ju náhodou profesor skúšal. Až ptom si sadla za počítač, najprv naklikla Facebook, či nie je niekto online. Popritom si pustila na youtube Avril pesničku Nobody s home. O chvíľku jej známy facebookovský ton oznámil, že jej niekto niečo napísal- jej sesternica Audrey, čo teraz už žije v Amerike.
Audrey: Cau, Irene. Ako sa ti darí?
Irene: Ahoj. Ale normálka. Ty?
Audrey: Som strašne nadšená, Tom ma požiadal o ruku!!!!
Irene: Co? To fakt?
Audrey: Hej! Som taká nadšená, ako ešte nikdy! :D
Irene: Však dobre, aj vám to prajem! :) No čo, kedy budete mať maličkú Sophie a malého Edwarda? xD
Audrey: No, nedráždi! :DD Najprv musí byť svatba, až potom deti, fajn?
Irene: Fajn, fajn! :D
Audrey: A nebude to Sophie ani Edward! :D
Irene jej práve chcela odpovedať, ked jej pípla SMS. Pozrela na číslo volajúceho- a celkom jasne spoznala Davidove číslo. Co od nej asi chce?
David: Ahoj. Ja len že som ťa dnes videl.
Irene chvíľku porozmýšľala, či mu má odpovedať, ale nakoniec sa rozhodla, že áno. Bola zvedavá, čo od nej preboha chceI a nechcela sa nechať zastrašiť.
Irene: No a?
O chvíľu mobil znovu pípol.
David: Zrejme bola pre teba naša hádka veľmi zaujímavá.
Irene: A prečo by mala byť?
Tentoraz tak rýchlo neodpovedal.
David: Nenávidíš ma?
Irene: Co je to za otázku? Prečo sa vlastne so mnou bavíš?
David: S Ellen som sa rozišiel.
Irene: Co ma je do toho?
David: Len som chcel, aby si to vedela. Je mi nesmierne ľúto, čo sa medzi nami stalo.
Irene: To dúfam, že ti je to ľúto!
David: Nemôžeš mi to odpustiť?
Irene mu odpovedala rýchlo a veľmi jednoducho.
Irene: NIE
David: Prosím...
Irene: NIE. Nechcem mať s tebou už nič spoločné!
David už neodpovedal. Irene sa pozrela na obrazovku svojho počítača a uvedomila si, že ešte stále neodpovedala Audrey.
Audrey: Si tu?
Audrey: Haloooo...
Irene: Jasne, prepáč. Nepríjemný telefonát.
Audrey: S kým?
Irene: Bývalý.
Audrey: Tí vedia byť otravní.
Irene: Tento taktiež. Ale hlavne že vôbec neviem, o čo mu po celý rozhovor išlo!
Audrey: Už musím ísť, Tom ma volá. Ale ty to určite vyriešiš, tak pá!
Irene: Cau!
Audrey sa odhlásila a Irene sa cítila tak čudne samotná. Rýchlo zahnala svoje chmúrne myšlienky a premýšľala, do čoho by mohla pichnúť.










nádherné záhlaví :)