PREDPOSLEDNA časť tohoto príbehu- hurááááá! ;D Viete čo ma napadlo? Zeby som pokračovala aj mimo TT- síce aj na určité TT by sa dala napísať poviedka s týmito postavami. Co si myslíte vy? Pokračovať, alebo nie? Budete to čítať?
V minulom dieli ste videli:
Zabočila za roh, a uvidela dve osoby, s ktorými by sa naozaj stretnúť nechcela. Davida, jej ex-a, čo nachytala, ako ju podvádza s inou, s Ellen.
Doktor: Slečna, zajtra už môžete odísť.
Doktor: Budete naozaj v Detskom domove Slniečko. Zajtra si po vás prídu.
David: Nemôžeš mi to odpustiť?
Irene: NIE
David: Prosím...
Edee si nebola úplne istá, ale myslela si, že Leeho miluje. Bol to predsa najkrajší chalan školy, a práve ona s ním chodila. ONA! To bol pre ňu skutočný šok. Prečo práve ona? Bola úplne obyčajná, vlastne až príliš. Nepoznala najnovšie modne trendy, nevedela všetko o teens hviezdičkách... Tak prečo ona?
Nad tým premýšľala aj ked spolu išli parkom. Držali sa za ruky a pripomínali dve hrdličky- boli večne spolu. Bolo to krásne, ale Edee mala pocit, že sa to rýchlo skončí. Ze jej raz povie, že má inú a odíde od nej. I ked to sa na neho nepodobalo, Lee bol... dokonalý. Absolútne. Posledný svojho druhu, nepochybne zapísaný v červenej knihe! Jasné, Lee mal určite nejakú chybu, ale tú zatiaľ Edee nenašla.
A tak sa prechádzali parkom. Okolo nich už padalo jesenné lístie, pod nohami im šušťala záplava hnedých, oranžových a červených listov, a potichu sa zhovárali o zbytočnostiach, ktoré sa im v tú chvíľu zdali dôležité.
L: Aj tak si myslím, že som mal pravdu.
E: Nemal!
L: Mal!
So smiechom sa takto radi nevinne doťahovali.
E: No, to je jedno.
L: Je.
E: Lee?
L: Hm?
E: Prečo si si vybral mňa?
E: Prečo si si vybral mňa?
L: Co je to za otázku?
E: Vieš, že ťa má Samara rada.
L: Viem.
E: Nemal si byť s ňou?
L: Nie. Nechcel som.
E: Prečo? Sam je predsa lepšia...
L: To je kravina! Sam možnože nie je škaredá, je vlastne celkom v pohode, ale... Nikdy som ju nemal rád.
E: Hm.
L: Sam je hviezda triedy. S ňou by to bola nuda, stále iba ona, ona, ona...
E: Taká ona nie je.
L: Nie je namyslená?
E: Nie. Teda, trochu... Ale ona je celkom fajn.
L: Hej? Ste kamošky?
E: Nie. Nemajú ma nejako extra v láske.
L: Pch!
E: Co je?
Zo smiechom sa za ním otočila Edee.
L: Ale nič. Ibaže teba v tej triede asi nikto nemá rád!
E: No to asi nie.
Zasmiala sa.
L: Nemať kamošky musí byť dosť blbé.
E: Ani nie. Som zvyknutá na samotu. A ty? Tvoj kamoš je v posledné dni kde?
L: No... Vzhľadom k tomu, že som stále s tebou, tak nemám tušenie! Myslím, že má doučovanie od Laily.
E: Ech! Laila?
L: Hej. Prečo?
E: No... Laila nie je najmilšia...
L: To je zaujímavé. Alan sa na nič nesťažoval. Vlastne sa na to celkom tešil!
E: No tak to je vážne.. zvláštne. Išlo o tú istú Lailu?
L: Dúfam, že áno. Koľko Lail by sa mohlo v okolí pohybovať.
Edee sa rozosmiala, a Lee sa čoskoro ku nej pridal.
Na druhý deň pri nemocnici
Michelle čakala pred vchodom nemocnice na odvoz do jej nového domova, ktorý ale domovom určite nebude. Za rohom sa zjavila biela osobná dodávka, ktorá mala na kraji zreteľný nápi- Detský domov Slniečko. Zrejme aby každý vedel, že vezú dalšieho delikventa! Vystúpila z nej mladá žena, mala asi okolo 30, ak nie menej. Usmiala sa na Michelle.
Zena: Michelle Cole?
M: Hej to som ja.
Zena: Dobre. Ja som Zara Gibson, a mám ťa odviezť do domova.
M: Uhm.
Z: Nemáš sa čoho báť, Michelle.
M: Do akej školy budem chodiť?
Z: Do svojej starej, samozrejme. Je veľmi blízko nášho domova.
M: Tak fajn.
Zvyšok cesty prebehol v tichosti. Zastavili sa pri Michellinom dome, aby si zobrala svoje veci. V budove bolo čudné ticho, a Michelle prebehol mráz po chrbte, ked sa jej znova zjavil ten obraz jej otca hompáľajúceho sa na povraze...
Z: Mám ísť namiesto teba?
M: Nie, dakujem. Musím to zvládnuť.
Michelle sa rýchlo pobalila, ako najrýchlejšie vedela. Chcela byť čo najskôr preč odtiaľto. Jej kufor naložili do kufru auta a znova sa vydali na cestu. Prešli okolo jej školy, zabočili za roh, a zastavili pred nízkou, ale veľkou šedou bodovou, s jednoduchou tabuľkou: Detský domov Slniečko. Zara zobrala jej veci a podala jej ich.
Z: Vitaj vo svojom novom domove, Michelle!
Michelle to veľmi ako domov nepripadalo. Vstúpili do chodby a Zara viedla Michelle po schodoch na dlhú chodbu, na ktorej krajoch boli samé dvere. Zastala pred jednými dalšími a otvorila ich. Bola to maličká izba, natlačená tam bola jedna dvojposchodovka, vedľa toho jeden písací stolík s malou lampičkou a stoličkou. Nad ním bolo okno. Na stene vedľa zase dve veľké skrine a komody. Z dolnej postele niekto vyšiel.
Z: Toto je Karin, tvoja nová spolubývajúca. Nemôžeš byť na izbe sama, izieb máme málo. Karin má iba 14, ale je veľmi milá... Ale však si na seba zvyknete.
Karin bolo vysoké dievča s čiernymi dlhými vlasmi a jasnými, zelenými očami.
K: Ahoj.
M: Ahoj...
Michelle došlo, že to ešte bude trochu trvať, než si na seba zvyknú. Ale dúfa, že v Karin bude mať aspoň kamarátku, či dobrú známu. Zložila si veci a vyliezla na svoju vrchnú posteľ. Lahľa si a zavrela oči.









