close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

S.M.I.L.E. (už) 3. časť

3. července 2011 v 14:25 | Shaya |  S.M.I.L.E.

V minulom dieli ste videli:
TP: Mám pre vás hroznú správu. Vaša spolužiačka Michelle skončila v nemocnici potom, čo doma zbadala svojho otca oveseného na tráme stropu... Celá sa z toho zosypala a museli jej dať lieky na upokojenie.
PP: Ja viem. Preto mám pre teba inú prácu- budeš musieť niekoho doučovať.
S: Uha... Tak ty budeš doučovať najlepšieho kamoša Leeho?!
S: Ja sa nepotrebujem ukľudniť! To povedz jej! Už mám úplne dosť slečny premúdrelej bifľošky a tuto super drbny! Caute!
S: Prepáč za to všetko, bolo to odo mňa hlúpe! Iba som sa zbytočne nahnevala, to je všetko...
L: On je úplne obyčajný! Správa sa čudne, ale vlastne to bolo OK.



Medzitým, u Irene doma
I: Sam, ples je už za týždeň a my ta musíme ísť! Prečo si niekoho nenájdeš? Pokiaľ viem, ty si nikdy nemala o nápadníkov núdzu.
S: Ja viem. Ale... Nemám chuť tam ísť.
I: Co? Tešila si sa na neho celý rok!
S: To áno, ale tak veľa sa toho stalo...A okrem toho, čakala som, že tam pôjdem s Leem.
I: Sam, mala by si sa už spamätať. Nikdy ste spolu nechodili. Nie je to také strašné, ak keby ti dal kopačky! Svet sa kvôli Edee nezastaví, ide dalej!
S: Ja viem, Irene, ale aj tak, na nobl spoločenskú udalosť sa veľmi necítim.
I: Nobl spoločenskú udalosť? Bude tam naša trieda!
Samara sa zasmiala.
S: To je fakt. Vidíš, možno tam s niekým pôjdem. A... S kým ideš ty?
Irene si vzdychla.
I: To sme už preberali.
S: No jasné....
Irene asi pred mesiacom pristihla jej chalana, ako ju podvádza, a odvtedy šla na všetky akcie sama.
I: Nechajme to tak. Robím si trochu starosti o Leilu. Po všetkých tých doučkách sa správa trochu divne.
S: Aj tebe sa zdá?
I: Niečo sa s ňou deje. To je jasné.
S: Ale čo? Stále hovorí, že je jej to doučko divné. Ale ja na tom nevidím nič divné- Alan je úplne obyčajný, trochu divný, ale inak úplne v pohode!
I: Hm... A napadlo ju, že je zamilovaná?
Samara stíchla.
S: Mňa to napadlo, ale nepovedala som jej to. Nech si to uvedomí sama.
I: Aha. Tak to bude asi najlepšie.
S: Hm...Inak, už začalo pršať. Môžem tu zatiaľ zostať? Zavolám mame, nech po mňa príde.
I: Jasné.
U Laily doma
Laila sa zobudila na prvé zadunenie hromu. Vstala z postele a podišla k obrovskému oknu na konci chodby. Búrka bola presne nad mestom, celé nebo bolo ožiarené bleskmi ktoré po ňom liezli ako hady.
Dolu sa otvorili dvere. Laila zbehla po schodoch.
L: Kto je tam?
Nikto sa neozval.
L: Halo?
Stále nič. Celá roztrasená vstúpila do predsiene. Dvere sa kymácali vo vetre. Laila si vydýchla. Určite ich otvoril vietor. Vtom ale niečo začula za sebou. Rýchlo sa otočila, ale znovu tam nikto nebol. To už jej stačilo. Zobrala z vrecka mobil a vytočila číslo Samanthy, ich domácej.
L: Samantha?
Sam: Laila! Trčím tu v zápche, dôjdem asi iba o hodinu.
L: Ponáhľaj sa, prosím! Mám pocit, že tu niekto je...
Sam: Niekto je? Ale kto? A ako by mohol?
L: Neviem, Samantha... Proste sa ponáhľaj!
Sam: Počkajte, Laila. Prídem ako najrýchlejšie budem môcť.
Vtom sa prerušilo spojenie. V celom dome vypadla elektrina, predsieň osvetľovali iba blesky. Laila mala pocit, že v tých zábleskoch niekoho zbadala, ako sa k nej rýchlo blíži, ale nikto tam vzápätí nebol. Cúvala, prstami nahmatala za sebou stenu. Zosunula sa po nej a ako malé dieťa si zakryla oči. Bola presne v rohu pri dverách, ktoré stále nezavrela. Nikto sa k nej zozadu nemohol priblížiť. Ešte stále so zavretými očami rukou strčila do dverí, aby ich zavrela. Cítila, že dvere sa zatvárali, ked vtom do niečoho narazili. Do niečoho mäkkého. Laila okamžite otvorila oči. Pri dverách sa niečo čierne mihlo, ale hned to zmizlo von. Dvere sa s typickým buchnutím zatvorili.
Tak, ako sa Laila bála vtedy, nebála sa ešte nikdy...
O hodinu prišla Samantha, a Laila jej všetko vyrozprávala. Samantha podišla ku vypínači svetla. Svetlo sa rozsvietilo.
L: Ehm...
Domáca pokrčila plecami a išla sa venovať svojim povinnostiam. Laila odišla do svojej izby.


Na druhý deň v škole
S: Ahoj, Laila!
L: Caute, baby. Neveríte, čo som mala za deň!
Leila im všetko povedala, ale ani jej kamošky nemohli prísť na to, kto to mohol byť alebo prečo svetlo nesvietilo. Rozoberali to celý deň.
L: Mimochodom, dnes mám posledné doučko s Alanom.
I: Posledné? Nemali to byť 2 týždne?
L: Učka povedala, že Alan sa zlepšuje. Už toľko pomoci nepotrebuje, takže som voľná a na polročku mám 2!
S: To je super, nie?
L: Ano, to asi je.
I: Asi?
L: No... Asi mi to bude trošku chýbať. Trošku!
S: Hm. Obľúbila si si to, čo?
L: Trochu. Bola to zábava.
Laila sa usmiala.
L: Ale bolo to iba doučovanie, nič viac!
S: Fajn. Inač, aj dnes ideme za Michelle?
I: Mohli by sme. V nemocnici sa musí cítiť úplne sama.
L: Dobre, po doučku za vami prídem do nemocnice. Počkajte ma, dobre?
S: Spoľahni sa.
L: Dakujem. Teraz už ta idem, tak zatiaľ!
I: Zatiaľ!
Laila odišla späť do triedy, Sam a Irene sa ponáhľali na bus do nemocnice.
Ako vždy, Lailu Alan už čakal v triede.
A: Ahoj, Laila!
L: Ahoj. Vieš, že toto je posledná hodina?
A: Vážne?
L: Hej. Učka povedala, že už to celkom vieš.
A: To je zase iba jej názor. Ja si to napríklad nemyslím.
Laila sa iba usmiala a pozrela sa, čo by mali dnes preberať.
L: Hm... Neviem nájsť papier, kde je napísané dnešné učivo...
A: To je jedno.
L: Ech?
A: Aj tak by sme toho dnes veľa neprebrali.
L: Prečo nie?
A: No... Len tak.
Laila znovu nadvihla obočie, ale dalej to už neriešila. Bolo to predsa úplne jedno!
A: Počuj, Laila, môžem niečo skúsiť?
A znova mala ten podivný pocit v žalúdku, ktorý jej hovoril že by mala utiecť, alebo byť aspoň na pozore. Laila si vybrala druhú možnosť. Alan sa ku nej naklonil- a pobozkal ju. Laile trochu trvalo, než sa spamätala, ale vzápätí ho odstrčila. Pozel na ňu.
L: Ako... Prepáč, to nejde!
A: Prečo?
L: No, to je...To je proste zložité.
Alan na to nepovedal nič, iba sa odvrátil.
L: Prepáč, ážne...
Alan hodil rukou.
A: To je jedno. Chod. Už aj tak nemáme čo robiť.
Laile to bolo ľúto, ale poslúchla ho. Ako bežala k zástavke, vytiahla z vrecka mobil a vytočila Sam.
S: Ano?
L: Neuveríš, čo sa stalo!
S: Leila?
L: Hej! Práve pred chvíľou ma Alan pobozkal!
Z druhého konca linky sa ozval smiech.
S: Už bolo na čase, Leila!
L: Co?
S: Počula si. Už bolo na čase. Stále ste sa ku sebe správali ako cudzí!
L: Ale my sme cudzí!
S: Ty to asi stále nechápeš, čo? Jednoducho ťa má rád. A myslím si, že ty ho máš rada tiež.
L: To je ale blbosť!
S: Nie, nie je.
L: Ale je! Nemám ho rada. Maximálne ako kamaráta, ale tam to končí!
S: Ty neveríš na kamarátstva medzi opačnými pohlaviami. Prote si to priznaj.
L: Nie! Tak to vôbec nie je!
S: Tak prečo si z neho mala vždy taký divný pocit? Prečo si o ňom stále hovorila? A prečo sa ti to teda teraz páčilo?
Leila bola chvíľku ticho. Páčilo sa jej to? Asi hej. Dokelu!
S: Co si mu na to povedala?
L: Iba že to takto nejde...
S: Leila...
L: Ja viem. Musím to nejako vyriešiť.
S: Tak za ním chod!
L: Hej, to aj urobím. Počkajte ma ešte chvíľu.
S: Robíš si srandu? Ešte sme ani nedošli do špitálu!
Pozrela sa na hodinky. Vážne, uplynulo ani nie desať minút, čo sa rozlúčili. Zeby to naozaj utekalo tak rýchlo?
L: OK. Prídem za vami. Držte mi palce, chystám sa na jeden z najťažších krokov svojho života!
S: Držíme, držíme, neboj sa. Mimochodom, Irene vedľa mňa sa práve zadrha nezvládnuteľným rehotom na tvojej mimoriadne trefnej odpovedi na bozk.
L: To je od nej veľmi milé!
Uškrnula sa Laila a zrušila hovor. Slabými krokmi sa vrátila späť do školy. Vybehla po schodoch a vošla do triedy. Prázdnej. Nikde nikto.
Kedy stihol tak rýchlo odísť? Musel sa prešmyknúť za jej chrbát. Laila sa začala červenať, ked si pomyslela, že mohol začuť, o čom debatovali. To je vážne trápne!
Nemohla urobiť nič iné, než sa otočiť a odísť, a bolo jej to nesmierne ľúto! Celé to dokašľala. Prečo si to nemohla uvedomiť skôr?
Takýmito otázkami sa zaoberala cestou do nemocnice, kde bude musieť všetko dopodrobna vysvetliť svojim kamoškám.

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama