close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Bezvýznamnosť, bezcennosť a zmysel?!

28. srpna 2011 v 22:38 | Shaya |  Témy týždňa
Nebudem sa tak veľmi zaoberať týmto slovom, skôr jeho významom...


Bola som na jednom forume- na ktoré som už dlhšie nezavítala- a medzi tou maličkou kôpkou odpovedí na moje príspevky som uvidela niekoho, kto ma nanajvýš zaujal, aspoň tú moju psychologickú časť, čo sa rada do všetkého stará, aj ked to nie je jej vec. Nebudem tu hovoriť osobné údaje, ale... Zmyslom života tohoto chalana bola, paradoxne, smrť. To ma priviedlo k tejto téme a potom aj k TT. Jednoducho som neodolala, musela som túto krátku ,,úvahu" alebo čo to vlastne je, napísať...

Vážite si život? Všetkého, čo nám dal? Vážite si každého jedného nádychu vzduchu?

Pre niektorých je život naprd. V určitom období aj pre mňa, ale bol to skôr taký ,,umelý kríž" ked sa tvárite, ako je vám strašne, ale popritom - koľko ľudí je, čo im je horšie? Ja si svoju sebeckosť dokážem priznať. Ale viete- ked sa vám spolužiaci smejú, ked vám nadávajú, ked máte pocit, že ste iba slaboch, ktorý nič nezmôže, máme chuť to ukončiť. Jasné, stávajú sa aj horšie veci. Ale výsmech iného človeka môže druhému skutočne ublížiť, niekedy až dohnať k naozaj radikálnemu riešeniu. Smrti.

Existujú ľudia, ktorí majú fobiu zo smrti. Ano, asi je naozaj taká desivá. Smrť vám zoberie všetko, čo ste mali. Vyhadzuje nám na oči, čo má skutočnú hodnotu, a čo nie, učí nás, desí nás, fascinuje nás. Zasnem nad tým, ako dokonale je všetko na svete vytvorené. Teda, skoro všetko.

Ale pre druhých je smrť východiskom, paradoxne (zbožňujem paradoxy) tým akýmsi ,,svetlom na konci tunela". Veria, že život sa naozaj začína až po smrti. Nenávidia sa, nenávidia deň, kedy sa narodili, nenávidia všetko okolo seba... Je to choré? Je to normálne?

Ved pokiaľ máte po celý svoj život pocit, že ste bezcenný, tak prečo žijete? Potom je naozaj každý váš prežitý deň bezvýznamný!

Jasné. Niektorí z nás su kresťania, ktor veria na život po smrti. Ale, pokiaľ je stále šanca, že po smrti nie je nič, tak nepremárni celý svoj život tým, že budeš chcieť zomrieť!

A čo, že sa ti posmievajú spolužiaci, že ťa roičia ignorujú, že babička uprednosťnuje tvojho brata- ale nenávidieť sa preto? Prečo nenávidíš seba? Prečo nenenávidíš ich?

Niektorím ľudom by bolo lešpie, keby si zomrel. A iní by strašne trpeli... Prečo nemyslíš na tých, ktorí ťa majú radí? Prečo myslíš iba na tých, ktorí sa ti smejú?

Kedysi mi niekto povedal: ,,Vždy ked zaspávaš, mysli na to, že niekde tam, tam, daleko, je človek, ktorý ťa má rád. Ktorý vysí na každom tvojom slove. Ktorý na teba čaká! A niekedy, niekedy, nie je až tak daleko, ako si myslíš! Môže byť tu, hned pri tebe... Môžeš sa s ním stretávať každý jeden deň... Ale existuje!" neviem, kto to bol, ale nie je tak úplne podstatné, odkiaľ to mám.

Niekedy nás naozaj drží nad vodou iba tá nádej a viera. Bez nej by sme dávno spadli. Ale- možno aj slepá nádej je dôvod, prečo žiť. A ked už nie kvôli sebe, tak aspoň kvôli ľudom, ktorým na tebe záleží!

Zaujímavé je, že spoločnosť je mučenie, bez ktorého sa nedá žiť. Hlavne pre tých ,,iných" alebo skôr tých výnimočných. Tých, ktorí nežijú iba pre opíjanie sa s kamarátmi na divokej párty, tí, pre ktorých celý život nespočíva iba v užívaní si. Existujú ľudia, ktorí vidia hlbšie, a dívajú sa na svet úplne inými očami. A práve tých šikanujú, mordujú, urážajú, odstrkujú od seba a nútia k plaču. A niekedy aj k horším veciam.

Ale samotné posmievanie sa nie je dôvod k smrti. Ludia hovoria o ostatných príšerné veci. Hovoria ich mne, hovoria ich tebe, hovoria si ich navzájom. Nebudem zo seba robiť chuderu, ktorá iba fňuká a sťažuje sa na svoj vymyslený utrápený život, to nie. Taká nie som. Mohla by som povedať, že urážky si nemáme brať k srdcu. Ze máme šikanérov ignorovať, a ono to prejde. Ze sa všetko môžeme vykašľať a ono to prejde samo, to nie! NIC neprejde samo. Nemôžeš si sadnúť a čakať na riti, kým sa konečne všetko nevyrieši. Musíš sa postaviť a začať niečo robiť! To je absolútne jedno, čo. Pomôž starenke prejsť cez cestu, pomôž mame s nákupom alebo ja neviem akú blbosť ešte. Jednoducho, rob niečo, aby tvoj život naozaj nebol taký bezvýznamný, aký z neho robíš. Každý sa musí raz postaviť a vydobiť si svoje, a málokto má odvahu. No ja teda nie. Ale už ma otravuje žiť naveky v tiene niekoho, byť ignorovaná a tá divná!

Vieš, koľko bolo do tvojho narodenia použitej energie zo všetkých možných zdrojov? Koľko ľudí kvôli tebe, áno, kvôli tebe trpelo a obetovalo veľa vecí, asi bol tam, kde si teraz. TU. Ale pokiaľ to všetko vzdáš, všetka námaha bola zbytočná. Potom budeš naozaj zbytočný.

Takže pokiaľ si naozaj myslíš, že sedieť, nenávidieť sa, opíať sa vlastnými slzami a čakať, kým preboha konečne nezdochneš je presne to správne riešenie, prosím. Rob si čo chceš. Môžeš pokojne vyjsť na povalu a obesiť sa tam, a zažijem, no, ty vlastne už nie, svoj 5 minút slávy vo večerných správach. Kým na teba ostatní nezabudnú- a kým neumrú tvoji blízky, kým nevyblednú posledné spomienky- vtedy sa to skončí, a ty naozaj nebudeš nič. A tak prosím. nenechaj svoj život prepadnúť ako nejakú letenku. Kým tu si, život má stále význam. Pretože zmysel je vo všetkom, aj ked ho človek nevidí.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama