close
Vážení uživatelé,
16. 8. 2020 budou služby Blog.cz a Galerie.cz ukončeny.
Děkujeme vám za společně strávené roky!
Zjistit více
 

Nebudem plakať

9. srpna 2011 v 21:08 | Shaya |  Poviedky
Nie. nie, naozaj nebudem plakať. Nemôžem plakať!
Vedela som, že niečo nie je v poriadku vždy, ked som sa pozrela do tvojich očí. Vedela som to už dávno, ale nemohla som si to pripustiť! Ale teraz? Co mám teraz robiť?
Pamätáš, ked sme spolu stáli na tom nízkom kopci, objímali sme sa a práve zapadalo slnko? Ako si mi po prvý krát povedal milujem ťa? Keby som mohla, tak by som ťa požiadala, aby si mi to povedal znovu... Aby som si mohla klamať, že je stále všetko ako vtedy, no nie je.
Bolí to, ked viem, že ma už nemiluješ. Ze to, čo medzi nami bolo, je už preč! Ale naveky? Nemohol by si ma milovať? Nedokážeš to už? Nedokážeš. Viem, nemiluješ ma.
Keby si mi ešte raz povedal: ,,milujem ťa", ,,mám ťa rád" či ,,si pre mňa všetko" bola by som taká šťastná... Hned by som pookriala.
Milujem ťa. Ale láska bolí...
A tak sme zase tu. Stojíme na tom kopčeku, ale neobjímame sa. Obaja máme smútok v očiach, a mne sa tisknú slzy do očí, a v duchu kričím, nech to urýchliš, pretože ja to nezvládam! Odvrátiš zrak, znovu sa na mňa pozrieš. Ja sa pozriem na teba, ale nedokážem. Pohľad do tvojich ubolených očí ma bolí rovnako, ako to srdce rozdelené na dve časti, čo mi odumiera v hrudi. Chytiš mi ruku, ktorá sa tak neuveriteľne trasie, a trochu ju zahreješ, ale vystrieda to zakrátko chlad. Pozrieš sa mi do očí, a ja sa musím prinútiť urobiť to taktiež, ale ako, ked musím stále žmurkať?
-Pamätáš, ako som ti tu povedal milujem ťa?- začal si. Nie, nie, nepripomínaj mi to!
Uslzene prikývnem.
-Stáli sme presne tu. Zapadalo slnko...-
-Aj teraz zapadá...- pripomenula som mu.
-Vždy ked zapadalo, myslel som na teba.-
-A na čo myslíš teraz?-
-Spomínam...-
-Iba spomínaš?-
Prikývol si. -Spomínam na to, aké to boli krásne chvíle... Nikdy som nikoho nemiloval viac ako teba.-
-Ale teraz ma už nemiluješ!-
Nastalo ticho, počas ktorého každý vedel odpoved. Nie. Tri písmená, čo ma tak bolia...
Teraz to už nevydržím. Dívam sa všade okolo, a vidím nás. po tej cestičke sme šli... A cez hento veľké blato si ma preniesol, a... Na tom strome vedľa sú naše iniciálky, stále tam budú, a navždy. Ako spomienka na to, akí sme boli šťatní...
Klesnem na zem a rozplačem sa... A ty stojíš vedľa mňa, a pozeráš sa na mňa. Nemôžeš sa ma dotknúť a utešiť ma, ale nechceš ma nechať samu. A ja nechcem, aby si odišiel. Alebo chcem?

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Haunted House Haunted House | Web | 10. srpna 2011 v 13:19 | Reagovat

Strašidelný kvíz = Ahojky,super odpovědi :D .. na C jsi sice až tak upa neodpověděla,ale máš pravdu. Nikdo si není jistý. Nikdo neví co všechno tu opravdu žije. Co nejdřív ti udělám diplomek :-).

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama